Zoznam jadrových veľmocí vo svete na rok 2023 obsahuje desať hlavných štátov. Informácie o tom, ktoré krajiny majú jadrový potenciál a v akých jednotkách je kvantitatívne vyjadrený, vychádzajú z údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru a Business Insider.
Deväť krajín, ktoré sú oficiálne vlastníkmi zbraní hromadného ničenia, tvoria tzv "Jadrový klub".
10. Irán
Počet jadrových hlavíc: Žiadne dáta.
Prvý test: Žiadne dáta.
Posledný test: Žiadne dáta.
Dnes je oficiálne známe, ktoré krajiny majú jadrové zbrane. A Irán medzi nich nepatrí. Práce na jadrovom programe však neobmedzil a neustále sa šepká, že táto krajina má vlastné jadrové zbrane. Iránske úrady tvrdia, že sú celkom schopné postaviť si ho pre seba, ale z ideologických dôvodov sa obmedzujú len na používanie uránu na mierové účely.
V dôsledku dohody z roku 2015 je jadrové využívanie Iránom pod kontrolou MAAE, no status quo sa môže čoskoro zmeniť.
6. januára 2020 Irán upustil od posledných obmedzení v rámci jadrovej dohody s cieľom vyvinúť jadrové zbrane pre prípadný úder na Spojené štáty.
9. KĽDR
Počet jadrových hlavíc: 10-60
Prvý test: 2006
Posledný test: 2018
Zoznam krajín s jadrovými zbraňami v roku 2023 na veľkú hrôzu západného sveta zahŕňal aj KĽDR. Koketovanie s jadrovou silou v Severnej Kórei sa začalo v polovici minulého storočia, keď sa Kim Ir-sen, vystrašený plánmi USA zbombardovať Pchjongjang, obrátil o pomoc na ZSSR a Čínu. Vývoj jadrových zbraní sa začal v 70. rokoch minulého storočia, zastavil sa so zlepšením politickej situácie v 90. rokoch a prirodzene pokračoval, keď sa zhoršovala. Už od roku 2004 prebiehajú v „mocnej, prosperujúcej krajine“ jadrové testy. Samozrejme, ako kórejská armáda ubezpečuje, na čisto neškodné účely – za účelom prieskumu vesmíru.
K napätiu prispieva aj skutočnosť, že presný počet jadrových hlavíc v Severnej Kórei nie je známy. Podľa niektorých údajov ich počet nepresahuje 20, podľa iných dosahuje 60 jednotiek.
Severná Kórea sa pripravuje na test ďalšej jadrovej bomby v roku 2023.
8. Izrael
Počet jadrových hlavíc: 80
Prvý test: 1979
Posledný test: 1979
Izrael nikdy nepovedal, že má jadrové zbrane – ale nikdy netvrdil ani opak. Pikantnosťou k situácii je to, že Izrael odmietol podpísať Zmluvu o nešírení jadrových zbraní. Spolu s tým „zasľúbená zem“ bdelo monitoruje mierovú a nie práve mierumilovnú jadrovú silu svojich susedov a v prípade potreby neváha bombardovať jadrové centrá iných krajín – ako to bolo v prípade Iraku v roku 1981. Podľa povestí má Izrael každú príležitosť na vytvorenie jadrovej bomby od roku 1979, keď boli v južnom Atlantiku zaznamenané svetelné záblesky podozrivo podobné jadrovým výbuchom. Predpokladá sa, že za tento test je zodpovedný buď Izrael, alebo Južná Afrika, alebo oba tieto štáty spoločne.
7. India
Počet jadrových hlavíc: 120-130
Prvý test: 1974
Posledný test: 1998
Napriek úspešnému odpáleniu jadrovej nálože v roku 1974 sa India oficiálne uznala za jadrovú veľmoc až na konci minulého storočia. Pravda, India po odpálení troch jadrových zariadení v máji 1998, len dva dni po tom, oznámila svoje odmietnutie ďalších testov.
6. Pakistan
Počet jadrových hlavíc: 130-140
Prvý test: 1998
Posledný test: 1998
Niet divu, že India a Pakistan, ktoré majú spoločnú hranicu a sú v stave neustáleho nepriateľstva, sa snažia predbehnúť a prekonať svojho suseda – a to aj v jadrovej oblasti. Po indickom bombardovaní v roku 1974 bolo len otázkou času, kedy si Islamabad vyvinie svoj vlastný. Ako povedal vtedajší premiér Pakistanu: „Ak India vyrobí svoje vlastné jadrové zbrane, vyrobíme si svoje, aj keby sme museli jesť trávu. A urobili to, aj keď s dvadsaťročným oneskorením.
Po tom, čo India v roku 1998 vykonala testy, Pakistan okamžite vykonal svoje vlastné a odpálil niekoľko jadrových bômb na testovacom mieste Chagai.
5. UK
Počet jadrových hlavíc: 215
Prvý test: 1952
Posledný test: 1991
Veľká Británia je jedinou krajinou z jadrovej päťky, ktorá na svojom území nevykonala testy. Briti radšej vykonali všetky jadrové výbuchy v Austrálii a Tichom oceáne, ale od roku 1991 bolo rozhodnuté ich zastaviť. Je pravda, že v roku 2015 sa David Cameron poddal ohňu a priznal, že Anglicko je pripravené v prípade potreby zhodiť jednu alebo dve bomby. Nepovedal však, kto presne.
4. Čína
Počet jadrových hlavíc: 270
Prvý test: 1964
Posledný test: 1996
Čína je jedinou krajinou, ktorá sa zaviazala nezahájiť (alebo hroziť spustením) jadrové útoky na štáty nevlastniace jadrové zbrane. A začiatkom roku 2011 Čína oznámila, že bude svoje zbrane udržiavať len na minimálnej dostatočnej úrovni. Odvtedy však čínsky obranný priemysel vynašiel štyri typy nových balistických rakiet, ktoré sú schopné niesť jadrové hlavice. Takže otázka presného kvantitatívneho vyjadrenia tejto „minimálnej úrovne“ zostáva otvorená.
3. Francúzsko
Počet jadrových hlavíc: 300
Prvý test: 1960
Posledný test: 1995
Celkovo Francúzsko vykonalo viac ako dvesto testov jadrových zbraní – od výbuchu vo vtedajšej francúzskej kolónii Alžírsko až po dva atoly vo Francúzskej Polynézii.
Je zaujímavé, že Francúzsko neustále odmietalo účasť na mierových iniciatívach iných jadrových krajín. Nepripojila sa k moratóriu na jadrové testovanie koncom 50. rokov minulého storočia, nepodpísala zmluvu o zákaze vojenských jadrových testov v 60. rokoch a k Zmluve o nešírení jadrových zbraní sa pripojila až začiatkom 90. rokov.
2. USA
Počet jadrových hlavíc: 6800
Prvý test: 1945
Bojové použitie: 1945 (Hirošima a Nagasaki, Japonsko)
Posledný test: 1992
Krajina s najmocnejšou armádou na svete je zároveň prvou veľmocou, ktorá vykonala jadrový výbuch, a prvou a doteraz jedinou, ktorá použila jadrové zbrane v bojovej situácii. Odvtedy USA vyrobili 66,5 tisíc atómových zbraní vo viac ako 100 rôznych modifikáciách. Väčšina amerických jadrových zbraní sú balistické rakety odpaľované z ponoriek. Zaujímavé je, že Spojené štáty (podobne ako Rusko) sa odmietli zúčastniť rokovaní o úplnom zrieknutí sa jadrových zbraní, ktoré sa začali na jar 2017.
Americká vojenská doktrína tvrdí, že Amerika si ponecháva dostatok zbraní, aby zaručila svoju vlastnú bezpečnosť aj bezpečnosť svojich spojencov. Okrem toho Spojené štáty prisľúbili, že nebudú štrajkovať štáty, ktoré nemajú jadrové zbrane, ak budú dodržiavať podmienky Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
1. Rusko
Počet jadrových hlavíc: 7000
Prvý test: 1949
Posledný test: 1990
Svetová jadrová veľmoc v roku 2023. Rusko časť zbraní zdedilo po rozpade ZSSR – existujúce jadrové hlavice boli odstránené z vojenských základní bývalých sovietskych republík. Podľa ruskej armády sa v reakcii na podobné akcie môžu rozhodnúť použiť jadrové zbrane. Alebo v prípade úderov konvenčnými zbraňami, v dôsledku ktorých bude ohrozená samotná existencia Ruska.
Na rok 2023 Rusko naplánovalo rozsiahle cvičenia jadrových strategických odstrašovacích síl s vypustením okrídlených a balistických rakiet.
Ukrajinský jadrový program
Na konferencii v Mníchove v roku 2022 prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že krajina môže prehodnotiť zrieknutie sa jadrových zbraní ustanovené v budapeštianskom memorande. Dá sa teda predpokladať, že Ukrajina môže začať s vývojom jadrových zbraní na svojom území v roku 2023. Určitý vývoj v tomto smere bol ponechaný na krajinu od čias Sovietskeho zväzu.
„Samozrejme, na Ukrajine existujú určité základy a sú tam jadroví fyzici. Veď v prevádzke majú 15 energetických blokov a nemálo jadrových elektrární. Okrem toho existuje vyhorené jadrové palivo a jadrový odpad, takže je možné vyrobiť „špinavú“ bombu. Otázkou je, nakoľko to bude plnohodnotná atómová bomba. Navyše potrebujeme prostriedky na dodanie jadrových zbraní."“, povedal analytik Juškov v rozhovore pre Sputnik v ruskom rozhlase.
Vyhlásenie lídrov piatich jadrových krajín
3. januára 2023 vydali lídri Ruska, Číny, Veľkej Británie, Francúzska a Spojených štátov spoločné vyhlásenie o predchádzaní použitiu jadrových zbraní vo vojne.
„Vyhlasujeme, že v jadrovej vojne nemôžu byť víťazi a nikdy by sa nemalo bojovať. Keďže použitie jadrových zbraní by malo ďalekosiahle dôsledky, opätovne potvrdzujeme, že jadrové zbrane – aj keď naďalej existujú – musia slúžiť na obranné účely, odstrašovanie od agresie a predchádzanie vojne. Sme presvedčení, že je potrebné zabrániť ďalšiemu šíreniu takýchto zbraní.“ – uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na internetovej stránke Kremľa.
Оставить Комментарий