S internetom, ktorý je súčasťou každého aspektu nášho pracovného a osobného života, sa náš mozog snaží držať krok. Mnohí z nás sú zvyknutí byť online 24 hodín denne, 7 dní v týždni a keď sú offline, cítime sa prázdni. Potrebujeme mať neustály prístup k našim sledovateľom, sociálnym sieťam a aplikáciám, aby sme sa cítili súčasťou tohto sveta.
Nie je žiadnym prekvapením, že naša rastúca závislosť od tejto revolučnej technológie mení spôsob nášho myslenia, najmä pre populáciu Gen-Z, ktorá vyrastala a neuvedomovala si, že pred nimi existoval alternatívny svet.
Často si neuvedomujeme vonkajšie sily, ktoré nás vnútorne ovplyvňujú, pretože sa zvyčajne vyskytujú na podvedomej úrovni. To isté možno povedať o technológiách, ktoré boli asimilované do našich životov, od televízie až po World Wide Web. Tu sú niektoré z hlavných spôsobov, ako internet v zákulisí zmenil naše mysle.
1) Posilnenie mozgových funkcií
Surfovanie po internete je oveľa náročnejšie ako čítanie kníh, pretože tento proces zahŕňa hľadanie toho, čo chceme vo vyhľadávačoch a preskakovanie z jedného hypertextového odkazu na druhý. Z tohto dôvodu, keď boli účastníci v strednom a staršom veku inštruovaní, aby na internete hľadali konkrétne témy zadané výskumníkmi, zistilo sa, že mozgová aktivita tých, ktorí internet používali, bola hlbšia ako tých, ktorí ho nepoužívali len zriedka alebo nikdy.
Druhá štúdia mozgu sa uskutočnila dva týždne po tom, čo boli účastníci požiadaní, aby každý deň počas siedmich dní hodinu hľadali na internete. Prekvapivo, neskúsení používatelia internetu teraz vykazovali mozgovú aktivitu, ktorá bola podobná aktivite pozorovanej u účastníkov, ktorí už internet poznali.
Výskum dokazuje, že samotné vyhľadávanie na internete má silu prerobiť naše mozgy. Časti mozgu zapojené do krátkodobej pamäte a rozhodovania sa aktivovali počas druhého skenovania mozgu, čo naznačuje, že používanie internetu zlepšilo tieto špecifické mozgové funkcie.
Ak na zlepšenie našich kognitívnych schopností stačí len také krátke obdobie online školenia, predstavte si, o koľko vyspelejšia je naša myseľ po rokoch vystavenia. A to nielen pre vyhľadávače ako Google, ale aj pre sociálne siete a širokú škálu interaktívneho obsahu dostupného online. Exponenciálny nárast obsahu vytváraného používateľmi online za posledné desaťročie je jasným dôkazom toho, že sa z nás stávajú kreatívnejší ľudia.
2) Zvýšená kreativita
Internet nám všetkým dal hlas v kyberpriestore a schopnosť ľahko komunikovať s ostatnými, a to do takej miery, že mnohí z nás medzi sebou súperia, aby ich bolo počuť. S aktualizáciami statusu na Facebooku, komentármi a sledovaním, nahrávaním fotografií a videí, kontrolou miest atď. sa zdá, že nemáme žiadne pochybnosti o našom súkromí napriek rizikám ochrany osobných údajov, ktoré so sebou prinášajú.
Dobrou správou je, že keď túžime po tom, aby sme boli populárni na sociálnych médiách a na internete vo všeobecnosti, náš ďalší príspevok online nás nevyhnutne motivuje byť kreatívnejšími a originálnymi.
Nedá sa poprieť, že naša myseľ sa stáva kreatívnejšou a inšpiratívnou sledovaním miliónov úžasných videí na YouTube, šikovných citátov na sociálnych sieťach, Twitteri a Facebooku a množstva ďalších skvelých nápadov online. Aby na to všetko prišiel, mozog generoval nápady, čerpal inšpiráciu a zdieľal ju s ostatnými používateľmi.
3) Vplyv na sebaúctu
Nevýhodou tohto novoobjaveného tvorivého kolotoča cez internet je, že niektorí z nás si začínajú byť sami sebou neistí. Porovnávame naše životy so životmi našich priateľov na základe toho, čo nahrávajú na sociálne médiá a siete. Malo by sa pamätať na to, že tieto správy neposkytujú presný obraz o živote, pretože mnohé z nich pózujú na internete, aby zapôsobili na ostatných. Výsledkom týchto falošných porovnaní je, že nám prehnane závidí neškodné fotografie ľudí, ktorí si užívajú, napríklad na dovolenke.
Vedci zistili, že tretina účastníkov sa po zhliadnutí ich Facebook feedu cítila negatívnejšie, najmä tí, ktorí si stránku iba prehliadali a neposielali žiadne správy.
Zdá sa, že aspoň u niektorých z nás naše mozgy teraz nezdravo prepojili našu účasť na sociálnych sieťach s našou sebaúctou. To je pravdepodobne dôvod, prečo teraz počúvame o tom, ako nutkavé používanie Facebooku môže spôsobiť depresiu a ako sa ľudia stanú závislými na Facebooku. Vo väčšine týchto porúch pramení zdroj problému z vnímaného sociálneho tlaku a základných problémov so sebaúctou.
4) Znížená pozornosť
S príchodom a rozšírením internetových technológií sa naša schopnosť udržať pozornosť na jednu tému výrazne znížila. Na celom internete sa objavujú hypertextové odkazy, ktoré nás povzbudzujú, aby sme skúmali webové stránky nelineárnym spôsobom. Dlhé a opakované surfovanie po internete, klikanie na jeden odkaz za druhým, podmieňovalo našu pozornosť k tomu, aby sme si pred prechodom na ďalšiu len krátko pozreli obsah každej stránky.
Často sa pristihneme, že hľadáme inú tému, ktorá upútala našu pozornosť skôr, ako sme dokončili polovicu toho, čo sme pôvodne hľadali. Jednou z najväčších výziev, ktorým čelia majitelia blogov, je v podstate to, ako prinútiť online čitateľov, aby pokračovali v čítaní ich obsahu.
Ak potrebujete dôkaz, že začíname byť netrpezliví (aspoň online), pozrite si tieto informatívne štatistiky o našej pozornosti a správaní online. Štúdia zistila, že naša priemerná dĺžka pozornosti klesla o viac ako 30% z 12 sekúnd v roku 2000 na 8 sekúnd v roku 2013.
Pracovníci kancelárie kontrolujú svoje poštové schránky v priemere 30-krát za hodinu. Tiež sa zistilo, že pri 53 573 zobrazeniach webových stránok trvalo 17% menej ako 4 sekundy, zatiaľ čo iba 4% trvalo viac ako 10 minút! Nech to tak zostane a máme problém sústrediť sa na jednu vec, čo nás núti prejsť na multitasking.
5) Podporujte multitasking
Kvôli našej zníženej schopnosti udržať pozornosť na jednej úlohe sa uchyľujeme k multitaskingu, pričom sa venujeme viacerým veciam naraz. Stavím sa, že pravdepodobne práve teraz robíte niečo iné ako čítate tento článok: možno počúvate pesničky, chatujete online, kontrolujete svoj Facebook a doručenú poštu na samostatných kartách – alebo dokonca surfujete na iných stránkach.
S príchodom prenosných inteligentných zariadení bola naša myseľ prepracovaná a prispôsobená tak, aby bola stimulovaná iba vtedy, keď vykonávame rôzne úlohy súčasne.
Keď väčšina ľudí vníma multitasking ako ideálnejšiu možnosť šetrenia času, objavia sa negatívne efekty, v ktorých kognitívne schopnosti skutočne prevažujú nad produktivitou. Výskum ukázal, že multitasking skutočne rozdeľuje našu pozornosť, čo vedie k častému rozptyľovaniu. Zistilo sa, že len zriedkavá populácia 2%, známa ako super taskers, má lepší výkon pri viacerých pracovných zaťaženiach.
6) Preprogramujte pamäť
V štúdii z roku 2011 psychologička Dr. Betsy Sparrowová dospela k záveru, že World Wide Web teraz slúži ako „externý úložný priestor pamäte a vy ste zodpovední za zapamätanie si vecí“. V sérii štyroch experimentov s pamäťou sa zistilo, že účastníci mali tendenciu myslieť na počítačové výrazy ako „Yahoo“ alebo „Google“, keď im boli kladené jednoduché otázky.
Lepšie sa im darilo pri vybavovaní si triviálnych informácií, keď si mysleli, že ich pri opakovanom teste nemôžu nájsť v počítači. Keď boli účastníci požiadaní, aby zadali tieto informácie do počítača a uložili ich do rôznych priečinkov, boli si v skutočnosti schopní zapamätať umiestnenie priečinkov lepšie ako samotní operátori!
Táto štúdia zistila, že internet sa stal formou zdroja tranzitívnej pamäte, a preto zmenil spôsob, akým si veci pamätáme. Ako predpokladal jeden z výskumníkov vyššie spomínanej štúdie v roku 1985, transakčná pamäť sa týka spôsobu, akým sa spoliehame na iných, ktorí sú viac informovaní o konkrétnom predmete, aby nám pomohli zapamätať si informácie.
Vďaka internetu už nie sme limitovaní kapacitou ľudského mozgu, svoju pamäť sme zverili sieti, aby sme mohli zvyšok času venovať kreativite. Vyhľadávacie nástroje, ako je Google, sa stali bránou na prístup k akýmkoľvek informáciám kedykoľvek.
